PhDr. Milan Krajčovič, DrSc: Medzinárodné súvislosti slovenskej otázky 1927-1944. Maďarské dokumenty v porovnaní s dokumentmi v Bonne, Bukurešti, Viedni a Prahe., VSAP Bratislava 2008, 440 strán, ISBN 978-80-8095-034-7.
––––––––––––––––––––––-
Obsah
Úvod
Zoznam používaných archívov a publikovaných edícií dokumentov.
Zoznam skratiek
I. kapitola: Ku genéze témy: 1927–1935 , 1936
II. kapitola: 1937
III. kapitola: 1938
IV. kapitola: 1939
V. kapitola: 1940
Dodatky: Následné súvislosti 1941–1943
VI. Medzinárodné súvislosti slovenskej otázky 1927–1944. Zahraničné dokumenty. Záver
VII. Internationale Zusamenhänge der Slowakische Frage 1927–1944. Aussländische Dokumente. Zusammenfassung
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ukážky -doplnené -2009-09-14
Washington 30 .4. 1938, československé vyslanectvo zasiela článok Slovenský politický program uverejnený v Jednote 27. 4. 1938, je napísaný novinárom, alebo politikom zo Slovenska.
Náš program
Stredná Európa stojí na rozhraní nového usporiadania pomerov. O tomto, po prevedení vtelenia Rakúska do nemeckej ríše už len politická slepci a nesvedomití, cynický pražskí desperádovia / Beneš , Hodža atď./ môžu pochybovať. Slovenské národné ašpirácie vnútorné i zahraničné prejaviť otvoreno, to je zaiste úloha nás slovenských politikov a síce úlohou prvoradou. Mlčať o nich ešte i dnes, na prielome starého systému európskeho, to znamená nielen zradu, ale je spojené aj s tým nebezpečenstvom, že náš slovenský národ vyjde zasa naprázdno, ako pred 20. rokmi. Tento príkaz počúvam, keď svoje riadky píšem.... budem sa zaoberať slovenskou otázkou len po stránke zásadnej...Slovenské programy politické sú programami minimálnych žiadaní . Ustupovať od nich nemožno....Národná samostatnosť je obsahom všetkého konania slovenského...Zvýrazniť to a vydobyť formu hodnú veľkosti utrpenia slovenského, to je zmyslom politiky slovenskej...Cieľ zostáva zásadou i je nemeniteľný, menia sa iba spôsoby , ktorými sa k tomuto cieľu dochádza. Výsledok závisí od toho, nakoľko bude vstave politika slovenská nájsť pravú cestu v pravú chvíľu.
Za daných okolností to znamená podniknúť všetko, v rámci doteraz nás viažucom vo vnútre i a najsť kontakt všade tam, kde postať naša sa dvíha. Argument, že zadosťučinenie prirodzeným právam a požiadavkám slovenským v podobe autonómie/ federatívnej/ ohrozovalo by, ba vôbec by zničilo existenciu ČSR, nie je ešte argumentom neoprávnenosti a životnosti našich požiadaviek. Môže byť najviac dôkazom nevhodnosti rámca pre nehatený rozvoj národnej samostatnosti slovenskej.... národ slovenský je už zralý k tvorbe vlastného útvaru štátneho...
Dnes treba mať na zreteli, že boj o novú formu žitia slovenského prejavuje sa najvýraznejšie v hnutí HLINKOVOM . To mu zaručuje čistotu...
Uvedomiť si treba, že v dnešnej forme sme len objektom českého úsilia štátneho .Konečným úsilím českým je zničenie národnej samostatnosti slovenskej . Pre tento cieľ sa falšovali deklarácie, za falzifikáty sa vyhlasujú dohody naše/ˇPittsburghská atď/, tomuto úsiliu priniesli za obeť i to, že zriekli sa svojho mena a vystupujú pod firmou národa „ československého“....
V otázkach vtelenia Pittsburghskej Dohody do ústavnej listiny ČSR, je zbytočné spoliehať sa na iniciatívu Prahy. Osud jej je výlučne v rukách hnutia Hlinkovho . Riešiť sa dá iba vynútením....
Naše stanovisko je teda: Jestliže autonómia Slovenska v zmyslu Pittsburghskej Dohody je v rámci ČSR nemožná, tak slovenský národ si ju musí hľadieť zabezpečiť trebárs aj mimo rámca ČSR. Lebo Slováci nie k vôli dákemu rámcu ČSR tvorili, ale preto, lebo chceli a chcú mať národnú samostatnosť. Toto je konečný cieľ slovenskej politiky...
Z integrálneho textu vyplýva, že autor je politik. Pripomeniem Tisove väzby po jeho pobyte v Amerike, odkiaľ sa vrátil radikálne naladený a intelektuálnu úroveň štylizácie programu, dá sa predpokladať , že je pôvodcom.
Budapešť 3. 6. 1943. Rumunský vyslanec zasiela rozsiahlu správu: Pod titulom „Zaujímavé detaily o aktivite československej emigrácie“. Tlačový bulletin Budapester Nachrichten, publikoval 25. mája dlhý článok, ktorý sa zaoberá vzťahmi medzi dvomi štát¬nikmi bývalého Československa Benešom a Hodžom ako aj politickou budúcnosťou strednej a juhovýchodnej Európy.
Článok najprv rezumuje rôzne plány, za ktoré sa Beneš vyslovoval v záujme minimalizo¬vania roly Nemecka a Maďarska a súčasne za zväčšenie československého štátu. Potom ale všetky tieto plány Beneš nakoniec zradil, keď sa začal orientovať v prospech Sovietskeho zväzu.
Text článku ďalej pokračuje: Milan Hodža sa stal vážnym nebezpečenstvom pre Beneša. Konflikt medzi týmito štátnikmi nie je však nedávny. Ešte z čias Masaryka, ale oso¬bitne potom, ako sa Beneš stal prezidentom štátu a stával sa prívržencom boľševickej orien¬tácie. Hodža bojoval naopak ešte v časoch Malej dohody, za kulisami, proti „červenej línii.“ Dokonca aj v čase, keď spolutvorili spoločný kabinet, boli prudkí protivníci. Nepriateľstvo vzrástlo až natoľko, že ich osobné vzťahy boli niekoľko mesiacov prerušené, keď súčasne bol Beneš prezidentom štátu a Hodža jeho premiér minister. V Belehrade (počas oficiálnej návštevy 1936 – M. K.) Hodža varoval juhoslovanských politikov, že Beneš sa opiera o československých komunistov, ktorí sú dirigovaní z Moskvy, ktorá sa zameriava na rozšírenie Sovietskeho zvä¬zu do strednej Európy a na Balkán. Hodža skoncipoval proti „červenej línii“ Beneša odlišnú líniu. Hodža vytvoril dunajský projekt na organizáciu aliancie podunajských štátov, na báze buržoáznej politiky, za tým účelom, aby zmaril plány boľševizácie Beneša.98 Hodža verí, že tento buržoázny blok je dostatočne silný na to, aby eliminoval Moskvu definitívne zo života národov Podunajska.
Beneš sa potom snažil vytvoriť o Hodžovi nálepku, že je „podvodník a maďarský gentry“ so zámerom, aby ho eliminoval z politického života. Ale Masaryk intervenoval a Hodža zo¬stal. Rozpory ale nezmizli a pokračovali aj v Londýne. Hodža nasledoval Beneša (ktorý bez váhania vstúpil do lietadla a pristál v Londýne s miliónmi štátnych peňazí) neskoršie do emi¬grácie. Hodža prišiel do Londýna cez Švajčiarsko, kde spočiatku spolupracoval so skupinou Beneša. Nepriateľstvo ale znovu vypuklo. Beneš predpokladal, že Hodža „bez peňazí“ nebude môcť robiť ťažkosti a vytlačil ho z „československej“ vlády s motiváciou, že „koncepty“ Hodžu znebezpečňujú vytváranie poriadku v strednej Európe, ako aj česko-slovenského priateľstva, po čom Hodža odcestoval do Ameriky.
Beneš ale neskôr zistil, že pochybil, predpokladajúc, že Hodža nemá peniaze pre agitáciu za svoje plány. Hodža si zachránil niekoľko miliónov, ktoré mohol použiť v Amerike. Beneš adresoval R. Edenovi (1897–1977) vehementný protest pre povolenie vycestovania Hodžu do Ameriky, charakterizujúc Hodžu, ako „najnebezpečnejší nepriateľ Československa“ a nechal rozširovať po novinách v Amerike, u koho v žolde Hodža je, že je „nemecký špión“, ktorý sa aktivizuje v Amerike z poverenia gestapa. Trochu neskôr už nechal o Hodžovi rozširovať, že „je agent Ottu Habsburga“....
Nasledovala kniha Hodžu pod titulom Federácia v strednej Európe, publikovaná minulého roku, v ktorej Hodža obžalováva slovenskú politiku Prahy a vyvolal tu pozornosť voči plánom Beneša a mala veľký úspech.
Situácia pre Beneša sa stávala ešte viac nepeknejšia, keď ho opustil aj splnomocnený minister Osuský a prihlásil sa k hnutiu Hodžu...
. Hodža a Osuský sa tešia sympatiám Slovákov v Amerike. Oni tak získavali terén u Slovákov, že Beneš sa rozhodol pre cestu do Ameriky aby tam kontroval túto akciu a do tejto misie vmontoval bývalého ministra Juraja Slávika proti Hodžovi. V jeho tábore sa nachádzajú aj čechoslovakisticky orientovaní Slováci: Pavol Macháček, Ján Pauliny Toth, ako aj slovenskí komunisti na čele s Karolom Šimekom (má byť Šmidkem ?, 1897–1952). Ale celá československá emigrácia sa neúčastní v tejto skupine, lebo Hodža má aj prívržencov v „československej štátnej rade“ v Londýne....
Stojí ešte za pozornosť, že v Sovietskom zväze bola so súhlasom Beneša vytvorená „česká légia“.
Rumunský vyslanec v správe potom na ďalších dvoch stranách rezumuje aj článok Pester Lloyd z 1. júna pod názvom Predhistória a zákulisné tajnosti cesty Beneša do Ameriky, na základe korešpondencie z Lisabonu: V Amerike práve prebieha veľká kampaň proti čechoslovakiz¬mu. Cez 60 slovenských organizácií pracujú v tomto smere. Hnutie amerických Slovákov a kampaň proti Benešovi vyvolala v českých kruhoch v Londýne veľkú konšternáciu. A preto dochádzajú k tomu, aby podrobili revízii československý problém a postavili ho na novú bázu. Beneš naopak proklamoval na sto percent návrat situácie z minulosti. To ale vyvolá¬va dosť veľkú štrbinu medzi českými emigrantmi v Londýne a Slovákmi v Amerike. Ale aj v Londýne existujú skupiny českých emigrantov, ktoré nepodporujú stanovisko a politiku Beneša. Tak pri rokovaniach Jaroslava Stránskeho (1884–1973), H. Ripku (1895–1958) a iní politickí činitelia kritizovali koncepciu z minulosti, ale nikto sa neodváži frontálne vystúpiť proti Benešovi. Tieto kritiky sa ani nedostávajú na verejnosť. A Beneš v poslednom čase bol nútený aj modifikovať svoje stanovisko. Ale tento ústup nebol zapríčinený internou politikou, ale zahraničnou politikou. V poslednom čase nemožno nepozorovať isté odcudzenie anglic¬kej vlády voči českej vláde.
Ministerstvo zahraničia Anglicka ignoruje viaceré požiadavky českej vlády. Vojenské miesta Anglicka ovplyvňujú skupinu českých vojakov pod vedením plukovníka Moravca, tak¬že je možné, že česká vláda zmení stanovisko na obnovenie pomerov z minulosti. Vyjadruje sa prianie, aby boli Česi prístupnejší novým ideám a ich koncepciám na usporiadanie stred¬nej Európy. Vplyv skupiny F. Moravca (1895–1966) na Beneša je dosť veľký. V rokovaní s Mo-ravcom Beneš už nebol ani proti iným alternatívam. Moravec a jeho prívrženci požadujú aby Beneš pristúpil na nové idey v usporiadaní strednej Európy... V Londýne prebiehajú rokova¬nia českých skupín, na ktorých sa účastní aj radikálna ľavica, ktorá požaduje brať ohľad na hlas Sovietov na budúce usporiadanie.
V týchto rokovaniach Masaryk vyjadril názor, že diskusie v Londýne nemajú žiaden zmy¬sel, lebo verejnosť v Amerike je úplne iná. V Amerike už existujú koncepcie pre nové usporia-danie.99 Preto je žiaduce, aby Beneš cestoval do Ameriky a oboznámil sa s týmito plánmi, aby následne mohol prísť s vlastnou iniciatívou.
Ale skupina Ripku sa postavila proti Masarykovi, argumentujúc, že Česi nemôžu ustú¬piť zo stanoviska na znovuobnovenie situácie z minulosti... Najviac ale intervenovala akcia skupiny českých komunistov reprezentovaných Z. Nejedlým (1878–1962) a B. Laušmanom (1903–1963). Táto skupina, ktorá sa nachádza v Moskve, verí vo víťazstvo Červenej armády a že rozhodujúca pre oslobodenie bude československá armáda, ktorá bojuje v rámci Sovietov. Beneš sa preto má pripravovať na život v trvalej emigrácii...
Beneš, uvedomujúc si, že nemôže nič očakávať zo strany Moskvy, deklaroval sa pre nové koncepcie, ktoré by sa mali realizovať s podporou Spojených štátov. Ide o federáciu v strednej Európe...
Od kniha diokumentov
